Biskupský kaštieľ - Komunita redemptoristov a laikov

Hlavná ponuka:

História

História - biskupský kaštieľ

Georgius Pohroncius Szelepcheny / Juraj Pohronec Slepčianský

Juraj sa narodil 24. apríla 1595 na Požitavsku v Malých Slepčanoch a pokrstený bol v mieste terajšieho kostola, vedľa Arboréta, vo Vieske nad Žitavou. Už ako sedemročný osirel. Rodičov mu zabili pri tureckom nájazde. Juraja a jeho súrodencov si adoptovali príbuzní a blízki ich rodičov. Po osirení si výnimočne Juraja zobral zeman Pohronec s prímením Slepčiansky (pomenovanie po obci Slepčany, maď. Szelepchény) do sv. Kríža, teraz Žiar nad Hronom, čo mu sprostredkoval správca majetku v Slepčanoch, Kraydon. Ladislav neskôr odviedol malého chlapca Juraja k chorému bratovi do Trnavy, kde bol František Szelepcheny kanonik. V Trnave začal Juraj chodiť do školy a roku 1602 bol zapísaný pod menom Juraj Selepčény. Zakrátko, v roku 1605 zomrel kanonik a Juraj sa musel vrátiť do Slepčian, kde robil pomocného pastiera na majetku Ostrihomskej kapituly. Vďaka arcibiskupovi Pázmáňovi, ktorý prevádzal na majetku v Slepčanoch inšpekciu znova Juraj pokračuje od roku 1617 v štúdiu na gymnáziu v Trnave.

(24. apríl 1595 Slepčany – 14. január 1685 Letovice-Morava) Theologiae et philosophiae doctor, arcibiskup, primas Uhorska, pisateľ, filozof, právnik, grafik a medirytec

Mladý Juraj pekne kreslil portréty, čo postrehol aj arcibiskup. V Trnave Juraj vyštudoval za učiteľa a v roku 1626 učí na Mestskej škole v Trnave. Zakrátko sa rozhodol pre poslanie kňaza. V roku 1627 odišiel Juraj na štúdia do Ríma, ktoré mu sprostredkoval arcibiskup. Počas štúdia sa odvďačil vtedy už Petrovi kardinálovi Pázmáňovi kresbou portrétu, ktorý následne vyryl do medi – medirytinou.

Juraj bol v štúdiu veľmi usilovný a v roku 1634 napísal dizertačnú prácu “Propozicione Theologicae,...“, kde vylepšil a použil spomenutú rytinu. Po ukončení štúdia v Ríme, ako doktor filozofie a teológie sa v roku 1635 vrátil na Slovensko a stal sa farárom v Senci, v Kamenných Kosihách a sv. Kríži. Cestoval po Ostrihomskej kapitule, bol kancelár arcibiskupského úradu v Trnave do roku 1637 a opát vo Foldváre. V roku 1636 sa stal ostrihomský kanonik a ostrihomsko-svätojúrsky prepošt. V roku 1638 začal pracovať v diplomatických službách ako pridelenec vyslanca Izdenciho a odchádza do Carihradu, kde dojednáva so sultánom Ibrahimom Szonynským mier. Roku 1642 sa stal titulárnym biskupom novijským s hodnosťou piliského opáta. V roku 1643 bol Slepčianský dvakrát vyslancom kráľa v tureckom Carihrade. Prvá cesta diplomata Pohronca, ktorá trvala takmer päť mesiacov, mala za cieľ odvolať rezidenta Viedne v Carihrade Schmidta a nahradiť novým vyslancom Greifenklaunom, čo sa aj vydarilo. Druhá cesta bola zložitejšia. Biskup Slepčianský prišiel do Carihradu v nevhodnom čase. Hoci bolo vyhlásené prímerie „zhodou okolností“ deväťsto protitureckých jazdcov napadlo vtedy turecký Ostrihom. Preto veľkovezír Mustafa zajal biskupa aj s rezidentom a uväznil ich. Sultán Ibrahim ho však oslobodil. V roku 1644 bol čanádský a pečuchovský biskup, bzovický opát, veszpremský a egerský titulárny biskup a diplomat v Budíne, v Sedmohradsku, v Poľsku a uhorský kancelár. V roku 1645 dojednal Linecký mier a zaručil protestantom náboženskú slobodu. Pohronec sa 18. apríla 1648 stal nitrianskym biskupom a županom Nitrianskej stolice. Ako biskup zabezpečil opravu Turkami zničeného nitrianskeho kostola a hradu. Zachránil archív nitrianskej kapituly. Dochádzal do Bratislavy, kde bol prezidentom uhorskej kráľovskej kancelárie. Finančne podporoval stavby kostolov a škôl, zabezpečoval ich vybavenie, staral sa o siroty a kňazský dorast.

Biskup bol aj naďalej umelecky činný. V roku 1654 zhotovil medirytinu Ferdinanda IV. a v roku 1655 vyryl portrét uhorského kráľa Leopolda I. Roku 1657 bol arcibiskup kalošský v Bratislave a Viedni. Roku 1660 signoval zlatou bulou univerzitu v Košiciach. V roku 1665 položil základy protitureckej pevnosti Leopoldov. Najvyšším cirkevným hodnostárom v Uhorsku sa stal roku 1666, bol aj ostrihomský arcibiskup.

Pečať arcibiskupa Juraja II.

Selepčéniho-Pohronca

Zabezpečil povýšenie mnohých Slovákov do zemianskeho stavu. Na svojom majetku v Hubiciach na Žitnom ostrove založil Pohronec prvú textilnú manufaktúru na Slovensku. Jeho zásluhou sa roku 1667 na Trnavskej univerzite zriadila právnická fakulta. Miestokráľom (primasom) Uhorska sa stal roku 1670. Podporoval kresťanských Habsburgovcov a súdy proti kolaborantom s Turkami, začo ho „reformátori“ kritizovali. Niektorí novodobí pisatelia ho obviňujú, že odviezol Nitriansky evanjeliár – kódex z 11. storočia do Ostrihomu, kde bol arcibiskupom a jeho brat Michal notárom ostrihomskej kapituly.

Hrdo sa hlásil k slovenskej národnosti a nehanbil sa za svoj pôvod. Predvídal útok Turkov na Viedeň. V roku 1683 venoval veľkú duchovnú a hmotnú pomoc na záchranu Viedne počas tureckého obliehania 280 000 vojakmi vedenými veľkovezírom Kara Mustafom. Dohodol účasť poľských a litovských vojsk pod vedením Jána Sobieskeho proti Turkom a tým sa pričinil o vyhnanie Turkovz Európy. Zomrel 14. 1. 1685 ako deväťdesiatročný v Letoviciach na Morave a je pochovaný v kaplnke sv. Ladislava v Bazilike Panny Márie v Mariazelli v Rakúsku.

Budova kláštora

V roku 1655 dal biskup Slepčianský postaviť v Kostolnej pri Trenčíne (v súčasnosti obec Kostolná-Záriečie) – azda na mieste ešte staršej stavby – kaštieľ v neskorobarokovom slohu, ktorý slúžil ako letné sídlo nitrianskych biskupov. Pôvodne išlo o dvojkrídlovú budovu s dolnou chodbou otvorenou do dvora s arkádami. Čelná časť sa dotýkala verejnej cesty, zadná smerovala do záhrady. Posledným biskupom, ktorý kaštieľ využíval, bol Augustín Roškováni (1859 - 1892). Na konci prvej svetovej vojny kaštieľ zdevastovalo vojsko. Následne tu sídlila továreň "TATRA" na výrobu liekov. Biskup Karol Kmeťko (1920 - 1948) 17. mája 1923 odovzdal budovu redemptoristom, ktorí spustošený kaštieľ zmenili na kláštor. Prvým predstaveným bol P. Bernardín Čáka. Kláštor v Kostolnej sa stal misijným a exercičným domom. Misionári vykonali mnohé misie a renovácie nielen v nitrianskej diecéze, ale aj v iných diecézach Slovenska a Moravy.

Podľa dobovej kroniky v rokoch 1927 - 37 navštívil niekoľkokrát Kostolnú páter Metod Dominik Trčka. Časopis Posol z roku 2002 prináša zaujímavú správu, že 29. októbra 1968 exhumovali telo biskupa Pavla Petra Gojdiča na leopoldovskom väzenskom cintoríne, aby ho previezli do Prešova. Cestou sa zastavili v kláštore v Kostolnej - Záriečí u sestier baziliánok a uršulínok. Slávnostné blahorečenie biskupa Gojdiča a redemptoristu P. Trčku sa uskutočnilo v nedeľu 4. novembra 2001 na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne.

Dňa 14. apríla 1950 boli redemptoristi z Kostolnej - Záriečia násilne vyvezení a internovaní v iných zrušených kláštoroch. V rokoch 1950 - 1951 boli v tomto kláštore internovaní viacerí seminaristi. Od roku 1952 do roku 1998 tu bol zriadený Charitný domov pre rehoľné sestry (saleziánky, školské sestry de Notre Dame, vincentky, baziliánky, uršulínky).

Novodobá história kláštora redemptoristov v Kostolnej - Záriečí sa začína v roku 1998, kedy sa sestry uršulínky vrátili do svojho kláštora v Suchej nad Parnou a Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec vrátil budovu redemptoristom, ktorí tu opäť začali svoju činnosť v roku 1999.

Dnešná podoba kláštora a jeho okolia je výsledkom mnohých opráv a zmien v interiéri i exteriéri budovy. Na týchto prácach sa podieľali mnohí dobrodinci. Dňa 7. novembra 2005 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák zrekonštruovanú budovu kláštora redemptoristov v Kostolnej - Záriečí slávnostne posvätil.